Spomienky na Nórsko - 3. Expedícia sa rozbieha

Autor: Tomáš Katriňák | 7.1.2017 o 20:33 | Karma článku: 2,84 | Prečítané:  637x

Je to už zopár rokov, odkedy som zverejnil prvý diel svojich nórskych spomienok. Nemal som konkrétne predstavy, ale myslel som si, že o takomto čase si už budem hrdo a ležérne listovať svoj blog.

Nechcem Vás obťažovať sebaospravedlňujúcimi výhovorkami, prečo som sa k písaniu toľké mesiace, dokonca roky nedostal. Myšlienky sú ako voda. Dajte im čas a ony si nájdu cestu aj skrz goratex vyrobený z pracovných stresov a civilizačných naháňačiek za ničím podstatným. Tak čujte moju výzvu: Otvorte si album z nejakého svojho dobrodružstva a ponorte sa do svojich spomienok a pocitov. Nech sa páči, tu sú tie moje.

3. deň (1.7.2012), Lillehammer - Ringebu (60 km + 20 km strečing)

Po prvých deprimujúcich dňoch sa nám veru zo stanu nechcelo. Spali sme dlho. Veru, pamätám si to doteraz. Žalúdok mi škvŕkaním pripomínal, že som mu večer neposlal nič, s čím by sa mohol celú noc hrať a močový mechúr mi potmehúdsky vnáral do snov predstavy vodopádov a žblnkajúcich pramienkov. Keď sa to už nedalo vydržať, vyliezol som z brlohu. Počasie nebolo najlepšie, ale nepršalo. Nikam sme sa nehnali, dopriali sme si všetko, na čo sme už včera nemali sily. Vraví sa, že ráno býva múdrejšie večera. No vtedajšie ráno bolo múdrejšie než celý polrok pred tým. Konečne sme pochopili, aké absurdné boli naše predstavy o 3000 km za 3 týždne. Uvedomili sme si, že cestu si nikdy neužijeme, ak sa nám nad hlavami bude vznášať mrak nezmyselných predsavzatí a prehnane vytýčených cieľov. Rozhodli sme sa teda, že sa na všetky doterajšie čísla a vzdialenosti vyondieme a pôjdeme si tak, ako nám to okolnosti povolia.

„Vyštartovali sme okolo obeda. Nechal som sa viesť Matejom a on svojou ultra-extra-špica-novou navigačkou. Obaja sme urobili chybu. Keď sa mi nezdalo, prečo sa už takmer dve hodiny štveráme do ukrutného kopca, vytiahol som svoj telefón s GPS. Zistenie bolo hrozné: Už 12 km sa trepeme nesprávnym smerom. Chtiac-nechtiac sme to otočili a to, čo nám trvalo 2 hodiny hore, sme zliezli hádam za 10 minút opačným smerom. Tých zbytočných vyše 20 km mrzelo, ale vzali sme to s humorom a nazvali to strečing. (Travel Notes, 2.7.2012)“

Ak by mapa vedela rozprávať, určite by na nás kričala: „Debili, stojte! Ste úplne mimo. Vráťte sa na E-šestku. Tá Vás dovedie až k Nordkappu.“ Po nedobrovoľnej rannej rozcvičke sme predsa len našli správny smer. Cesta európskeho významu E6 je zhmotnená severojužná dopravná tepna Škandinávie. Začína na južnom pobreží Švédska v Trelleborgu a sťa sopeľ na rukáve sa potom tiahne celým Nórskom až k hraniciam s Ruskom v meste Kirkenes. Sprvoti sme si na ňu ako cyklisti netrúfali. V mape sa E-šestka vyvyšovala nad ostatnými cestami zvýrazneným označením. A vždy keď sme sa k nej priblížili, odradili nás zákazové značky pre nemotorné nemotorové vozidlá. V mestečkách cestu lemovali cyklistické chodníčky a mimo väčších osídiel sa popri nej vždy motkali nejaké paralelné cestičky.

Asi 20 km za Lillehammerom (v nohách sme už mali cez 40km) zastavujeme na burger v anglickom pube pri lyžiarskom stredisku Hafjell. Na opačnom brehu rieky sa vypína obrovská postava trola – symbolu akéhosi zábavného (zrejme aj známeho) parku. Trolovia sú severské mýtické postavy a v Nórsku sa im veru nevyhnete.

Nezdravý obed sme zaliali kávou a po vyše hodine opäť šliapeme do pedálov. Cesta vedie údolím rieky Lågen, ktorá sa bez ostychu obtiera o E-šestku a my ako dobre vychovaní malomeštiaci ju decentne obskakujeme po oboch stranách, len aby sme sa jej nejakým nedopatrením nedotkli.

Po neurčitom počte kilometrov nás vlnkovité paralelky začali unavovať, až sme sa v meste Favang aj napriek zákazu rozhodli vydať na prominentnú E-šestku. Zistili sme, že je to obyčajná cesta 1. triedy. Len v niektorých miestach bola rozšírená na 3-4 pruhy. Aj vodiči áut boli ohľaduplní. Zjavne sme neboli prví, čo porušili tento zákaz. Kilometre zrazu ubiehali rýchlejšie. Asi po polhodine sme natrafili na kemp Elstad a nám sa veruže už nechce ďalej. Keď sa na nás na recepcii usmiala krásna mladá dievčina, rozhodli sme sa pre dnešok nepokračovať a s radosťou sme zaplatili za nocľah. Aj keď večer ešte spŕchlo, my sme si v kuchynke vychutnávali teplú sáčkovú paradajkovú polievku a myšlienky už boli oveľa pozitívnejšie ako deň pred tým v Lillehammeri.

4. deň (2.7.2012), Ringebu - Dombås (115 km)

„Dnes, štvrtý deň na ceste, to bolo podobné ako včera. Lemovali sme cestu E6 vedúcu údolím rieky Lågen a striedali sme paralelné cestičky s hlavnou. Na chvíľu nás spomalil dážď, tak sme si v lesíku pod stromami postavili provizórny prístrešok z mojej pláštenky, ktorá sa predsa dočkala užitočného využitia. Okrem toho slúži v noci na zakrytie bicyklov, takže ďakujem Matejovi, že mi ju nedovolil vyhodiť (Travel Notes, 2.7.2012)“

Škoda, že mi v tom momente nenapadlo vytiahnuť foťák. Vyzerali sme ako dva zmoknuté vrabce pod žltým lopúchom. Trvalo to asi hodinu, až sa Matej nasral a z neďalekého prístrešku pre odpadkové kontajnery vyhádzal smetiaky, aby sme si mohli natiahnuť stŕpnuté hnáty a prečkať dážď v o čosi „kultúrnejšom“ príbytku.

Po chvíli dážď utíchol a my sme znova osedlali tátoše. No škaredé počasie sa asi rozhodlo ísť našim smerom. Vždy keď sme šliapli do pedálov a ukázali vesmíru snahu o dobehnutie zameškaného, poklopkali nás víly-kvapôčky po čele. Keď sme spomalili, išlo sa fajn.

Keď nás dážď neodradil, poslala na nás pani Príroda vietor. Energia, ktorú vkladáme do každého záberu do pedálov sa zúžitkuváva hádam len z 20 percent. Aj keď sme vedľa seba, hukot vetra nevieme prekričať. Okrem iného to bol prvý a posledný deň, kedy som bicykloval v sandáloch. Dovtedajší priebeh nášho dobrodružstva sa odzrkadlil aj na mojom zdraví. Chvalabohu, Ibalgin a teplá sprcha to uviedli na pravú mieru. Noc sme strávili v útulnom kempe v mestečku Dombås.

5. deň (3.7.2012), Dombås - Berkåk (130 km)

Ráno začína vajcovými hodami, ktoré sme si v predchádzajúci deň kúpili v miestnom šopíku ako odmenu za 115 km. Už si pomaly zvykáme na to, že ranné šuchtanie a balenie nám trvá akosi dlhšie než disciplinovanejším turistom a kým vyrazíme, hodiny ukazujú čas 10:00. Hneď za mestom sa musíme hecnúť a vyšľapať do 1000 m.n.m. Matejove zápisky tvrdia, že sme prekonali 500 výškových metrov na 10 km.

„Myslím, že doteraz najkrajší deň. Jednak, čo sa týka počasia a taktiež prostredia, cez ktoré sme cestovali. Celý čas sme sa držali našej obľúbenej E6-ky. Je veľmi zaujímavé, že zatiaľ čo po Dombås to bol hlavný ťah, smer na Oppdal bol na dopravu chudobný a pre nás tak vytvoril bezpečné cyklistické podmienky. Cesta pretína územie národného parku a tak scenérie sú nádherné.  (Travel Notes, 6.7.2012)“

V dedinke Hjerkinn stretávame cykloturistu.

My: Where are you from?

On: Eeeeeeee... No speak english... Deutsch better...

My: Woher kommst du?

On: Eeeeeeeeee... Hungaria...

Rozhovor bol síce pôrod, ale po polhodine sme sa dozvedeli, že chlapík je v Nórsku už štvrtý krát. Je učiteľ a cykloturistikou si každoročne vypĺňa takmer 2 mesiace prázdnin. Na displeji foťáku nám ukazuje obrázky akýchsi miestnych severských bizónov a presviedča nás, že sú len tu hore za kopcom. Neskôr gúglovaním zisťujeme, že hovorí o pižmoňoch. Bohužiaľ nám nebolo dopriate zahliadnuť ich naživo.

Opúšťame Hjerkinn a užívame si pohodlný vyše 40-kilometrový príjemný zjazd z nadmorských výšok, ktoré sme si poctivo vyšliapali. Slniečko hreje nielen telo, ale aj dušu. Matej stráca zábrany až natoľko, že pri 17°C vyzlieka dres. Ušetrené sily nám našepkali, aby sme neostávali v Oppdale, ale potiahli to až do Berkaku. Do Trondheimu nám chýba už len 80 km.

Strážca obchodného centra v Oppdale (TK)
Zákazová značka, ktorej význam mi doteraz nie je známy. Moje tipy boli: zákaz cvičenia jógy, či zákaz vjazdu nindžom (TK)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?