Spomienky na Nórsko - 1. Príprava

Autor: Tomáš Katriňák | 12.12.2012 o 21:21 | (upravené 12.12.2012 o 21:38) Karma článku: 7,04 | Prečítané:  1071x

V lete som bicyklom precestoval Nórsko. „Precestoval" je vzhľadom na rozľahlosť tejto krajiny asi trošku silné slovo, ale strávil som tam 3 týždne a bicykloval som. Je december 2012, od spomenutého výletu ubehlo len 5 mesiacov, a ja mám pocit, akoby prešli 3 roky. Matne sa rozpamätávam na miesta, ktoré som so svojim bratom navštívil. Nielen že mám problém spomenúť si na kadejaké geografické názvy, pomaly a isto zo svojej hlavy vypúšťam aj všetky zážitky a pocity, ktoré mi toto dobrodružstvo prinieslo. Ako je možné, že mi to z tej gebule vypadlo? Ako je možné, že moja čarovná formulka „tak toto si určite zapamätám" nefungovala?

Už pár týždňov rozmýšľam, ako zachrániť aspoň zvyšky spomienok, ktoré sa neorganizovane povaľujú pod mojím skromným účesom (účes je fakt silné slovo). Veru, ani ako dieťa som si nikdy nezvykol písať denník. Nevedel som, čo tam mám písať. Myslel som si, že zaznamenávať by sa mali len akési veľké objavy, nápady, múzy. Je pravda, že slohové úlohy ma bavili, ale zrejme som bol príliš mladý na to, aby som si uvedomoval silu a hodnotu zapísaných myšlienok.

DSC_0089.JPGDo Nórska som si niesol zápisníček, ktorý som dostal od svojej priateľky. Je malý, praktický, má takú zatváraciu gumičku, šnúrku - záložku ako majú modlitebné knižky a maličké pútko na pero alebo ceruzu. Na obale je znázornená mapa sveta a na prednej strane svieti v bielom ovále „Travel Notes". Bral som si ho s odhodlaním, že konečne si doň budem písať tie objavy a múzy, ktoré zažijem. Žiaľ moje odhodlanie a disciplína poľavili a ja som si vydržal viesť zápisky len počas prvej polovice cesty. Napriek tomu je to milé a zaujímavé čítanie. Spomienky, o ktorých som si myslel, že sú preč, mi zase vyčarili úsmev na tvári. A tak som sa rozhodol, že v spolupráci s fotografiami sa pokúsim prerozprávať všetko zaujímavé, na čo si spomeniem, aby tieto myšlienky nevyšli nazmar a aby ich aj starý 65-ročný Tomáš Katriňák mohol oprášiť a pobaviť nimi divákov v Takí sme boli s moderátorom Sajfom v roku 2051.

Začnime teda na začiatku. Plánovanie a príprava. Aj keď by sa zdalo, že takáto expedícia (ako ju nazýval môj brat) si vyžaduje dôkladný prieskum a kvalitnú prípravu, v našom prípade tomu tak nebolo. Pamätám si, že s nápadom prišiel Matej (môj brat) a stručnou debatou na sociálnej sieti sme došli k rozhodnutiu: Ideme do Nórska. Vlna nadšenia a snívania, ktorá toto rozhodnutie nasledovala, zanikla v našich každodenných povinnostiach. Ja som mal kopec roboty s písaním diplomky a ukončením školy a Matej sa akurát snažil jazykovo a sociálne adaptovať v zahraničí ako čerstvo odchovaný MUDr. Boli sme však presvedčení, že tam pôjdeme. O cykloturistike totiž snívame už od detských čias.

mapa.pngNávrh trasy vznikol v hrubých črtách len pospájaním zopár bodov na mape, čo označovali miesta, o ktorých sme kde-tu počuli. Štart a cieľ sa vykryštalizovali pomerne rýchlo. Kde inde začínať ako v Oslo? Existuje množstvo spôsobov ako sa tam aj s bicyklami dopraviť a ísť niekam do inej krajiny bez toho, aby sme navštívili hlavné mesto, nepripadalo do úvahy. Finiš pripadol na severské mesto Tromsø. Brat tam mal kamoša z intráku a navyše odtiaľ fungovalo letecké spojenie s hlavným mestom, čo nám umožňovalo aj relatívne komfortný návrat. Samotná cesta zahŕňala Lillehammer, Trondheim, Rovaniemi (Fínsko), Nordkapp (najsevernejší bod Európy), Hammerfest a možno zodve iné miesta, na ktoré si už neviem spomenúť. Súčet kilometrov (cca 3000 km) budil u mňa rešpekt. Môj brat je vo svojom okolí známy neustálym posúvaním svojich hraníc a zjavne sa mu málilo tých 1100 km z predchádzajúceho leta. Už teraz prezradím, že odjazdili sme „len" niečo viac ako polovicu z pôvodného plánu, ktorý vznikal v hlavách vysoko v oblakoch. V podstate sme ani nevedeli, čo presne chceme v Nórsku vidieť. Sám seba presviedčam, že na nejaké podrobné štúdium cestovateľských príručiek a odporúčaní nebol čas.

V rámci prípravy sme si teda stanovili dátumy našej expedície a zarezervovali letenky na návrat zo severského Tromsø do Oslo. Vygúglili sme, že do Oslo sa vieme celkom dobre dopraviť autom, ktoré sme tam mienili na 3 týždne nejako šikovne zaparkovať. Priebežne som si zhromažďoval veci, ktoré sa na cestách zídu. Písať o tom, koľko tričiek, gatí a ponožiek som si zbalil, mi nepríde zaujímavé, tak to skrátim. Zbalil som si oblečenie s ohľadom na to, že priemerná teplota v lete nepresiahne 15°C. Matej si pár týždňov pred štartom kúpil nový bicykel. Ja som svoj bicykel nechal v servise prejsť kompletnou prehliadkou, aby ma na cestách neprekvapila nejaká porucha, ktorej sa dalo predísť. Suma sumárum, dňa 25.6.2012 o (približne) 17:06:44,2 som v Petržalke čakal zbalený aj s bicyklom na známych, s ktorými som sa odviezol k Matejovi do Nemecka.

Pripravení na cestuO dva dni na to sme už ládovali kufor našej (zelenej) lagúny bicyklami a všetkou ostatnou batožinou. Boli to vzrušujúce okamihy. Moje prvé veľké cykloturistické dobrodružstvo začína. Dovtedy som zažil len jednu mikrocykloturistickú skúsenosť. Keď som mal 16 alebo 17 rokov, vybrali sme sa s otcom na bicykloch do Nízkych Tatier, kde mala jeho sestra chatu. Prešli sme vtedy 190 km za dva dni. Na ďalekom severe si však kilometre rátame v stovkách až tisíckach.

Prvý nultý deň (27.6.2012)

Suhl (Nemecko) - Frederikshavn (Dánsko), 971 km autom

Na úvod sme si odšoférovali asi tisíc kilometrov do dánskeho prístavného mesta Frederikshavn.

DSCN1186.JPG„O tom, že úroveň severského  myslenia a žitia je vyššia než naša, sme boli presvedčení už počas včerajšej cesty autom. Vozovky sú dokonalé, bez jediného výmoľu. A okolie je upravené tak, že oni hádam aj lúky vysávajú. Každé odpočívadlo je zasadené medzi stromy, že človek aj zabudne, že zliezol z diaľnice. Nechýbajú na nich toalety ani odpadkové koše, ktoré odpad uskladňujú, nie vyrábajú. Sú tu detské ihriská a človeku sa tu skutočne môže dostať odpočinku. V Nemecku to bolo iné. Dánsko má porovnateľný počet obyvateľov so Slovenskom, zatiaľ čo v Nemecku sa tlačí 80 mil. ľudí. A tak to vyzeralo aj na cestách. V Dánsku sme si užili poloprázdnu diaľnicu, kde každý dodržiaval predpísanú 130-ku. V Nemecku sme sa museli oveľa viac sústrediť na jazdu. Možno to nebola všeobecná nedisciplinovanosť vodičov, ale cesty sú natoľko plné, že niektorým už došla trpezlivosť. Napríklad môjmu bratovi. Vďaka zvykom, ktoré si vypestoval v Nemecku pôsobil na dánskej strane ako cestný pirát. Disciplinovaných Dánov predbiehal s úškrnom Róberta Fica po víťazstve vo voľbách. Ale nie, to by som mu (Matejovi) krivdil. Jeho povaha a aj väčšie skúsenosti sa zišli večer. V situácii, kedy už mňa začínala chytať panika, odstavil auto a prstom ukázal na okraj parkoviska, kde nebolo jasné, či začína asfalt, alebo končí tráva a povedal: Tu budeme spať. (Travel Notes, 28.6.2012)"

Druhý nultý deň (28.6.2012)

Frederikshavn (Dánsko) - Oslo (Nórsko), 330 km trajektom

Mnohé chyby sa odhalia ako chyby, až keď ich spravíte. My sme spravili chybu, že sme si hrdinsky mysleli, že nám bude postačovať maličký stan Cobra2 od Colemanu. Nechápajúc sme si klopkali po čele, prečo sme väčšie komfortnejšie iglu nechali doma. Zbytočné už však boli naše rozpaky.

Deň pred odchodom z Nemecka sme si ešte stihli zakúpiť za (ako sme neskôr zistili) výhodnú cenu plavbu trajektom priamo do Osla. V živote sme trajektom nešli. Takže na check-in sme dorazili s patričným predstihom. Auto sme zaparkovali do brucha obrovskej lode.

DSCN1246.JPG„Je tu krásne. Sme na lodi z Frederikshavnu do Oslo a naokolo nič len nádherne modrá vodná hladina. V pozadí z hmly vystupujú jemné vŕšky zrejme švédskeho pobrežia so šľahačkou z oblakov. Vietor ustal a slniečko nám dovoľuje vyzliecť sa do pol pása. Voda je tak krásne modrá, že máme chuť skočiť do nej a osviežiť sa. Nie sme tu však na to, aby sme testovali pohotovosť záchrannej služby, a tak sa musíme uspokojiť s kvapôčkami, ktoré nám kde-tu priveje vietor. Okrem toho sa opájame dúškami plzničky, čo si so sebou nesieme ešte z Nemecka. (Travel Notes, 28.6.2012)"

V Oslo nás prichýlila Joanna, Poľka žijúca v Nórsku už dlhé roky, ktorú Matej kontaktoval cez CS. Auto sme pohodlne zaparkovali v podzemnej garáži bytového domu. Večer sme Joanniným deťom núkali chlieb s bryndzovou pomazánkou, zatiaľ čo ony nám premietali z youtube videá o Nórsku. Nocľah na rozkladacom gauči sme zdvorilo odmietli a ustlali sme si na zemi naše karimatky. Naša expedícia zajtra začína.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?